Prečo Russell, prečo pes?

Prečo Russell

    Keď som sa pohrávala s myšlienkou zadovážiť si psa, tak mi v hlave lietala len jedna, jediná myšlienka, a tou bolo: Akého?. Nemala som žiadne plemeno, ktoré by sa mi vyslovene páčilo, vyhovovalo mi alebo som po ňom už dlho túžila. Aj keď zasa to posledné nie je až taká pravda :D, jedno plemeno tu predsa len bolo: malý, biely, fľakatý, nezbedný kukuč mi učaroval. Pôvodne mi padol pohľad na Jack Russell teriéra, nepáčili sa mi však jeho krátke nohy. Keď som neskôr zazrela jeho vyššiu "kópiu", zamilovala som sa. Toto pôvodne anglické, poľovné plemeno si ma úplne získalo. Všestraný pes s úžasným kukučom a dokonalou eleganciou, to bol a je pre mňa Parson. 

Prečo pes

    Nikdy som nemala "dôvod" mať psa, ono zasa to asi nie je správne označenie: dôvod. Neviem to však lepšie nazvať. Mať psa len tak, aby mi doma zohrieval nohy alebo som mu hádzala kúsky jedla od stola, poprípade ho mala priviazaného v záhrade na reťazi pre mňa skutočne nie je dôvod prečo ho mať. Pes má byť v domácnosti pre niečo, má tam "vykonávať" nejakú činnosť: či už športovú, pracovnú, výstavnú, poľovnú, strážnu alebo ... sama neviem, ľudia dôvody majú, aj ich nemajú. Ja som ho však potrebovala mať - dôvod. Nemala som dôvod mať psa.

    Až jedného dňa sa môj život zmenil, obrátil sa hore nohami, prekrútil všetko dovtedy zabehané, vyčlenil ma zo života, z kolektívu, z práce, z bežného fungovania. Áno, postupom času to skutočne nebolo také zlé ako to tu opisujem, ale v tej chvíli to mne ako osobe, ktorej sa to týkalo zle prišlo, pociťovala som to tak. Ono ani neviem nejak rozumne vysvetliť, prečo práve vtedy skrstla v mojej hlave myšlienka mať psa. Chcela som niečo, čo zaženie môj pocit samoty, nepotrebnosti, úzkosti, chcela som mať psa. Štvornohé stvorenie, o ktoré sa budem starať, s ktorým budem chodiť von a kvôli ktorému budem musieť vyliezť z postele. Áno, potrebovala som vlastne dôvod prečo vyliezť ráno z postele. 

    Tak som teda mala dôvod prečo vyliezť z postele, vstúpila do môjho života Nelly. Nájsť Nelly bola docela zaberačka, lebo ako veľa začínajúcich "psíčkarov" alebo aspoň tých, ktorí si tak vravia, lebo majú psa, som netúžila po psovi s rodokmeňom, veď na čo aj. Paradoxne peniaze by naň aj boli, ale na čo toľko a na čo za psa. Teraz sa na tom docela často bavím, ale na druhej strane, nebyť tohto rozhodnutia, nebola by Nelly. Takže v konečnenom dôsledku toto rozhodnutie neľutujem a som zaň šťastná. Nelly ma naučila hodne veľa vecí, bol to predsa len môj prvý pes. Pri nej som pochopila, že psi dokážu byť skutočne svojhlaví, dokážu byť nevyspiteľní, neposlušní, nároční, ale zároveň život s nimi je úžasný a aký bol chudobný, keď som žila bez nej, bez nich. 

Život so psom, život s Nelly

    Prvé dva roky s Nelly boli skutočne ťažké, hlavne ten prvý bol skutočne, veľmi zložitý. Nelly považujem do dnešnej doby za veľmi zložitú a komplikovanú povahu, ktorú ja skoro vôbec neviem ani po toľkej dobe prečítať. Sú situácie kedy ju viem dokonalo odhadnúť, no sú aj také keby nemám ani zdanie čoho všetkého je schopná. Poslušnosť Nelly v zásade nič nevraví, všetko robí len na základe toho, či to chce ona sama. Považuje sa za pani tejto smečky a popravde si myslím, že to iné ani nebude. Verím, že na tomto jej chovaní sa vo veľkej miere podpísala moja neznalosť psej duše a všetkého, čo sa psov ako takých týka. Psi musia mať pravidlá a musia vždy ostať psami, to som nie celkom dobre zvládla a často som si kládla otázku: "Bolo mi  toto skutočne treba?" Postupom času si vravím, áno bolo, lebo ona zo mňa spravila toho človeka, ktorým som dnes. Ovplyvnila ma snáď vo všetkom, psov milujem nadovšetko, často mi bolo vyčítané, že ich milujem viac ako ľudí. Musím len povedať: "Áno je to pravda, milujem ich viac ako ľudí."  Nikto nedokáže pochopiť za akých okolností práve Nelly vstúpila do môjho života a čo s týmto životom dokázala spraviť a za to jej budem navždy vďačná. 

    Tak ako som písala, Nelly mi ukázala úplne iný život, iný smer. Vďaka nej som sa dostala do úplne inej spoločnosti, začala žiť úplne ináč ako dovtedy. Začali sme behať agility, skúšať flyball, coursing. Otvorila mi dvere do nového - psieho sveta. Vďaka nej som spoznala nespočetné množstvo ľudí, dobrých, zlých, ale hlavne množstvo skutočne úžasných ľudí. Veľa z nich patrí k mojim najlepším priateľom a bútľavým vŕbam dodnes. Som jej vďačná za to, že ich priviedla do môjho života. 

A je tu Adri

    S Nelly vstúpila do môjho života neskutočná túžba mať ďalšieho psa, psa ktorého by som mala úplne od malého šteniatka, s ktorým by som mala jedinečný vzťah a s ktorým by som behala agility, flyball, coursing, frisbee a všetky možné iné psie športy. S Nelly vstúpila do môjho života Adri. Adri, ktorú som si vybrala presne ako Nelly na základe jednej, jedinej fotky a zamilovala som sa do nej. Musela byť moja, musela. 

    Nikomu nemusím vravieť ako to dopadlo, bola moja, je moja. :) Adri je hoodne veľký introvert s pomerne nevyrovnanou a hodne naštiepenou povahou. Život s ňou je často zložitý, aj keď úplne ináč ako s Nelly. Adri je veľký hysterik a závislák. Nie je skoro možné ju nechať niekde, kde to nepozná o samote. Je schopná do minúty rozobrať petbox, doškrábať dvere, rozkúsať všetko, čo jej stojí v ceste za získaním slobody a nájdením paničky. Adri som si vzala príliš skoro a to sa podpísalo na jej nevyrovnanej povahe. 

    Často si vravím aké by to bolo ideálne keby je jeden taký a bol by z časti ako Nelly a z časti ako Adri. Potom sa vždy len zasmejem a uvedomím si, že mám doma dva originály, ktoré už nikdy viac do môjho života nevstúpia znova. 

    Adri s Nelly majú úplne odlišné povahy, zatiaľ čo Nelly je docela veľký flegmoš, ktorý by najradšej spal, Adri je plná energie a života. Stále by niečo robila, behala, chytala, lovila. Nie je možné mať doma dvoch psov a chcieť, aby boli rovnakí. Ich povahu vytvára prostredie, v ktorom vyrastali a samozrejme aj to, v ktorom žijú. Na Adri je pekne vidno, že čoho som sa chcela vyvarovať sa mi aj celkom podarilo, no zároveň som zabudla na iné dôležité veci, ktoré sa s nami už povlečú po zvyšok nášho spoločného života. Vždy budem stretávať ľudí, ktorí nedokážu pochopiť, čo je na Adri také zvláštne a výnimočné, čím si ma tak získala. Väčšinu ľudí si získa práve Nelly. :D Ja to však neviem vysvetliť, som si však 100 % istá, že Adri sa narodila preto, aby žila po mojom boku. Asi nejak podvedome priťahujem zložité a komplikované povahy. :D Raz nadarmo sa nevraví: "Rovný, rovného si hľadá, vrana k vrane sadá."

    Často sa stretávam s otázkou: "Na čo sú mi dvaja psi?"  (Veľmi dobre viem, že toto sa budú pýtať len ľudia, ktorí nezdieľajú môj životný zápal pre psov, to že ich mám, že ich mám doma, že vôbec sú, dýchajú a ja na nich tak lipnem. Preto nemám nikdy v pláne im na to odpovedˇ.) Ale vážne, na čo sú mi dvaja psi? Lebo som to tak cítila, lebo je to tak správne, lebo mali byť dvaja, lebo sú dvaja. Lebo môj život bez psa by bol tak prázdny, tak iný, tak iný. 

Tu ma vždy napadne jedno, jediné: 

"PSI NIE SÚ ZMYSLOM ŽIVOTA, ALE DÁVAJÚ MU ZMYSEL." Roger Caras

Ďakujem Nelly, ďakujem Adri a ďakujem sebe za to, že som vytrvala a nezlomili ma.