Ako pretek, na ktorý sa tešila dopadol viac ako žalostne

Žitnoostrovský pohár

    Keďže Adri už na tréningu robí slalom viac ako ukážkovo a tie zóny nám tiež idú vybrali sme sa na tento pretek, bol jednodňový a to nám max. vyhovovalo. Do auta nás naložila Evka s foxteriérmi a na akcii sme sa mali stretnúť aj s Katkou a Sissi. 

    Bežali sa dva openy a skúška. S prvou som bežala s Nelly a Adri bola na rade po 3 či 4 psoch (už to nastal prvý problém). Málo psov medzi nami, málo. Pri behoch s Nelly som sa teda riadne zadýchala, keďže dievča si už asi 2 týždeň začalo agilily užívať, začala skutočne rýchlo behať, šteká si počas behov, baví ju to a užíva si to. Hej, to je všetko super, ale ja s touto novou Nelly behať neviem (síce ako keby som so starou vedela, že?). Keď sme teda už konečne dobehli (s disknutím), tak som skoro dušu vyplula. Rýchlo vybrať Adri, bežať s ňou ešte bokom, či sa nechce vyvenčiť, trochu sa pohrať a už sme aj šli na rad. Položila som si teda hračku na zem a nastúpili sme na štart. Adri vyletela besným tempom, oblúky mala teda riadne. Po tretej skočke sa rozbehla inakade ako ja a čo sa nestalo? Šla si vziať svoju hračku. No jo, ľudí to fakt pobavilo (to my vieme). Tak sme si to teda dobehli, s jednou odmietačkou na slalome (na slalome, ja už ozaj žasnem. Prekážka, ktorej sa venujeme najdlhšie).

    Ďalšia sa bežala skúška, tak akosi som si priala, aby sme aspoň túto zabehli. To sa však nestalo. Nelly mi odskočila zónu na kladine, odmietla nabehnúť do slalomu, krížila som ju všade, kde to nebolo treba, odskočila zónu na áčku a namiesto vbehnutia do tunelu skočila skočku. S Adri som sa teda už radšej poistila a hračku nechala v batohu, vybehli sme, zóna nebola nič moc, ale tak aspoň nebola odskočená, aj keď sa jej teda na kladine riadne šmýkalo. Do slalomu som sa jej zbytočne vopchala, takže odmietačka, potom ho pekne a hlavne bez chyby prebehla. A to tu sa to stalo, nevyrátaný krok a Adri skočila inú prekážku. Potom už nám to "celkom" šlo, zoskočená zóna na áčku a vybehnutie z tunelu za paničkou. Chvíľa presviedčania, ale nakoniec tam teda vbehla. Aby toho nebolo málo, tak ešte jedna zhodená tyčka ku koncu. Skúšky sme teda opäť nedali.

    Tretí sa bežal open agility. Moja nálada bola na bode mrazu, obhliadku som viac menej odflákla a nemala som vôbec premyslené ako to pobežíme. S Nelly sme teda vyštartovali, slalom konečne dala, neviem sa za ním točiť, tak som od nej chcela kríženie, ktoré zasa nevie ona. Už, už to vyzeralo na disk, ale teda nakoniec sme to akosi ustáli. Zoskočené áčko, zoskočená kladina. Suma sumárum - 2 chyby a jedna odmietačka. Adri ma teda dostala, keď obišla prvú prekážku a pri návrate skočila úplne niečo iné. Po mojom vyhlásení: toto som presne chcela, som väčšinu za páskou pobavila. Tak teda ideme ďalej a zasa zle, nábeh do slalomu nebol, opravili sme to a radšej sme sa pratali preč. 

    Fakt, že behať neviem je viac ako jasný už nejakú tú dobu. To, že Nelly začala bežať mi tiež trochu zamotalo hlavu. To, že Adri nie je schopná inde ako na tréningu spraviť riadny slalom je tiež záhada. So zónami sa ešte nejakú tu dobu asi trápiť budeme.

    V sobotu nás čakajú ešte jedny preteky, keďže som ich s dobrou vierou v naše schopnosti už zaplatila. 

    Ďalší týždeň teda ideme na intenzívku a verím, že nám pomôže a nakopne ma a hlavne posunie ďalej. Veriť svojim psom, veriť svojim schopnostiam. Veriť tomu, že každý sa môže naučiť behať efektívne, správne a presne a hlavne bez zbytočných nervov!