Eurocup Motešice

SOBOTA:

    sa celá niesla v takom zvláštnom pocitove, kedy sa vo mne mleli pocity hnevu s pocitmi max. spokojnosti. Už pri obhliadke prvej dráhy som presne vedela, čo Nelly zaujme ako prvé - nedoliahajúce dvere smerom von. Ako vždy som mala pravdu, Nelly poznám už doocela dobre. Keď sa uráčila za mnou predsa len vrátiť, tak ani za svet nemala v pláne nabehnúť do slalomu. Keby som si aspoň nebola istá tým, že ten nábeh vie, tak by to možno všetko dopadlo ináč. Nabiehanie do slalomu nám vynieslo náš prvý DIS a že nebol v tomto dni posledný. 

    S Adri som vyštartovala plná očakávaní, čo bude. Bohužiaľ hneď pri prekonávaní kladiny som spravila blbosť, ktorá pre Adri znamenala, že chcem od nej, aby sa vrátila na zostupku a opravila ju. Čo jasné spravila a bol to teda disk. Všetci mi vraveli, že prečo som ju tam vracala, no ja som vedela, že som ju tam nevracala a ani som to nechcela. No aj po vzhliadnutí videí to skutočne tak vyzeralo, lebo som nejak blbo cukla nohou, čo Adri skutočne vyhodnotila tak, že si má tú zónu opraviť. Potom už nasledovalo len kopec odmietačiek, ďalších diskov a ja som bola ozaj dosť naštvaná, keď Adri po za môj chrbát vbehla do opačnej diery tunelu a keď obehla aj ďalšiu skočku, tento beh som predčasne ukončila a ani sme si neskúsili nábeh do slalomu. 

    Nasledovala jumpingová skúška, Nelly nemala v pláne robiť to, čo chcem ja, takže zasa ňuchala, odbiehala, nenabiehala do slalomu a pod. Bohužiaľ som si nie dobre vymerala krok a Nelly skočila inú prekážku ako mala. Teda opäť sme mali disk.

    S Adri už som šla na štart s tým, že nemáme, čo stratiť a teda si skúsim viac vecí a uvidíme, noo. Slalom nám opäť nevyšiel, z čoho som bola najviac sklamaná, ale inak to nebolo až také zlé, beh sa mi celkom páčil, aj na tých pár nedostatkov. Po tomto behu som však mala ozaj dobrý pocit a aj keď nie všetko bolo také aké som to chcela, tak sa mi hodne ulavilo - ani neviem prečo. :D 

    Open agility nebol postavený nejak zložito, celkom sa mi páčil a tešila som sa na to ako nám pôjde, hlavne som bola zvedavá na kladinu. S Nelly sme nakoniec vyštartovali dosť divoko, ale tak Nelly nooo. :D Opäť si neodpustila zaňuchanie, ale teda nakoniec slalom dala bez zbytočných prehováračiek. Niečo ju však vyviedlo z miery a celý dobeh bol docela divný. Keď sa mi ju predsa len podarilo akosi priviesť do režime behu, tak z neviem akého dôvodu zoskočila z kladiny a keďže som na nej videla, že je celá akási nesvoja, tak som ju vzala na ruky, ukludnila a šli sme tú kladinu znova. Moc ísť nechcela, ale tak aj s pánom rozhodcom sme jej cez ňu pomohli. Zastavenie som v tejto chvíli neriešila, keďže som vedela, že Nelly už je v inej dimenzii a bola som hlavne rada, že sme nejako dobehli. 

    S Adri sme vyštartovali a hneď ju aj zaujal pánko, čo stál kúsok od nás (cháp rozhodca :D). Adri nenaskočila na zónu na áčku (stále trénujeme), opäť zachaosila v slalome, pak sa bola zadívať na dvere, ktoré 3x zlákali aj Nelly. Potom som si ju ja trúba nezabrzdila pred hojdou a ako to už u Adri býva zvykom ju preletela. Hojdu sme si teda opravili a mali sme disk. Celý ostatný dobeh už bol riadne vychaosený, viedla som ju ozaj desne, normálne na facku. Nezmyselné kríženie, točenie a pod. - no des. Ako náhle vypadnem z režimu mojej obhliadky prečokoľvek, tak už som úplne mimo. Na kladine mi tiež akosi zaváhala, tak som myslela, že ju odskočí ako Nelly, čiže som aj ja pozastavila a  celé to bolo už zvláštne.

    Z celého dňa som mám docela dobrý pocit, teda Nelly je už len raz Nelly a stále nie som natoľko zaujíma ako by som chcela. Vonku už behá celkom pekne, ale konská hala je pre ňu stále veľkým voňavým lákadlom. S Adri sa mi behalo celkom dobre, je pravda, že to ešte stále nie je ono a nie sme tzv. vybehané, ale tak verím, že nám to pôjde. Musím sa len naučiť tých psov viesť aj v situáciach, ktoré nemám naplanované. No jo, ja a moje chronické plánovanie všetkého a ak sa čosi ... tak som z toho mimo. :/

Tabuľka s výsledkami zo soboty:

NEDEĽA:

    začala docela vtipne, keď som si šla robiť obhliadku na parkúr A3. :D No, čo trúfam si, nie? :D

    Ako v sobotu sa bežala prvá skúška agility, parkúr bol celkom pekný, ja sama som bola zvedavá, čo zaujme Nelly tentokrát. Dvere už boli zamedzené tunelom, ale stále tam bol úsek kedy ich Nelly mohla ísť omrknúť. To sa však nestalo, Nelly bežala pekne, neňuchala, nabehla do slalomu, zastavila na kladine a zabehli sme si náš prvý čistý beh a dokonca 2. miesto. :)

    S Adri som šla ako vždy plná očakávaní, jasné som ja trúba-trúbovita zabudla parkúr, alebo skôr som sa stratila a zle som ju naviedla, čo som si samo hneď aj uvedomila ako Adri preskakovala skočku. Ale ináč som ozaj úplne v poriadku, snáď. Trochu sme zasa zachaosili v slalome,  ale tak ono to raz to dievča pochopí. :-)

    V jumpingovej skúške som mala chuť Nelly chytiť za ten jej malý krk a hodiť ju aspoň 10 metrov do priestoru. Normálne nechápem niekedy, čo ten pes furt rieši a stvára. Pripadala som si už ozaj ako totálny debil, keď začala neskutočne chaosiť v slalome. Nabehla super, pekne ide, ide a zrazu čosi a vybehne z neho. Kým sme sa dostali k tomu, že sme ho prekonali som myslela, že tam aj zošediviem. Tak som ju doň natlačila rukou a ona ho aj tak nedala. Koksoooo, zabiť ju je občas málo. Samo opäť a znova ňuchačky a nakoniec sme akosi len dobehli. S tým neskutočným časom, kopou chýb a odmietačkou sme si vyslúžili beh bez ohodnotenia. Trúba malá. 

    S Adri som šla opäť na štart s tým, že však nejak bolo, nejak bude. Slalom ma vôbec, ale vôbec neprekvapil, akosi som to už čakala. Ňuchanice na tom isto miesto ako Nelly.

    Neviem no, ale chvíľami mám ozaj zmiešané pocity z týchto psov, zo mňa, z mojej vášne a pod. Skutočne by som mala začať tie peniaze pchať niekam inam alebo ich rovno môžem začať splachovať. :D

    Najvtipenejšie na celom bolo, keď nás s Nelly vyhlasili na 3. miesto za súčet skúšok. Náhoda je blbec ako sa vraví. 

    Open jumping bol teda inýýý, hlavy sme si lámali riadne. Nakoniec sme predsa len čosi vymysleli a šlo sa teda na to. S Nelly som bežala prvá a tá malá flakaňa ho zabehla čisto. :D Keď človek od nej nič nečaká a v zásade ani "nechce", tak ona si to zabehne čisto. :D Fakt som sa dobre bavila na tom.

    S Adri som to chcela ísť tak isto ako s Nelly, čo bola hoodne veľká chyba. Budem sa opakovať už po 5x, ale opäť slalom :D, áno nežartujem a potom nasledoval tunel a tunel. Jasné, že Adri mi z tunela vyletela a keď som ju chcela stiahnúť (áno, stiahnuť Adri, no jemine) tak mi skočila cez skok ďaleký. Mala som nad tým predsa len trošku popremýšľať a možno by mi aj napadlo, že Adri sa nedá sťahovať skoro nikdy a mala som ju teda poslať ob prekážku, no čo už narobím. A opäť ňuchanie a odmietačka na skočke. Vzala som teda Adri na ruky a s hlavou plnou zmiešaných pocitov som odkráčala preč a s nedobehnutým behom. Chýbali nám tri prekážky do konca a ja som nemala silu riešiť jej nesústredenosť. 

    To, čo mi vadí viac ako fakt, že Adri nerobí slalom, rieši rozhodcov a iné a Nelly nerobí slalom a rieši všetko naokolo je ich neprestajné ňuchanie, stále, stále ňuchanie. 

    No jo, bude treba s tým niečo spraviť, aj keď momentálne neviem čo. Snáď mi niečo napadne počas zimnej pauzy. Snáď, inak som v keli. :/

Tabuľka výsledkov z nedeľných behov:

FOTKY z víkendu v Motešiciach