Eurocup Nemšová

11.11.2013 15:21

    Veľmi dobre som vedela, že toto budú na hooodne dlhú dobu naše posledné preteky, tak sme sa teda rozhodli na ne ísť. Po počiatočných zmätkoch s tým, že som prihlásili obe dievčatá len na nedeľu a nie len Nelly na oba dni, sme sa teda vytešovali na nové prostredie a hlavne agility. 

    Ranné vstávanie ako vždy bolo skoro vražedné, hala pomerne malá, ale podarilo sa nám nájsť si ešte celkom dobré miesto na zloženie vecí. Ľudia tam boli teda maximálne netolerantní a o nejakom uhnutí sa, keď som šla či už so psom alebo bez psa nemohlo byť ani reči. 

    Prvý beh bol ako to už býva zvykom skúška agility s Adri. Parkúr sa mi skutočne páčil, nebolo ani kde sa disknúť :D. Už pri odložení Adri a vyštartovaní som hneď pochopila, že toto pre nás nedopadne dobre. Najviac som sa bála slalomu, no veľmi rýchlo mi došlo, že by som sa mala obávať samotnej Adri a jej chuti do behania. Aby som to upresnila, o chuti nemohlo byť ani reči. Slalom bol odignorovaný, aj keď to teda vyzeralo nádejne, ona ma vždy necháva do poslenej chvíle v napätí. Hojdačka mala zasa lietaciu, keďže sme už boli disknuté, tak som ju pekne opravila. Dobehla som s nechuťou a milión otázkami: Prečo? Kde nastala chyba? Kde je problém? a pod. 

    Do Nelly som vkladala všetky svoje nádeje. Keďže Nelly poznám pomerne dobre, veľmi dobre som vedela, že prvý beh musím prenechať vyššiemu dobru a budúcim lepším výsledkom a tak to aj bolo. Baf-baf, bežím a skáčem úplne všetko, čo mňa potom, čo ty mi tu vravíš. Aj tak som dobiehala s pocitom s akým som dobiehala a nechápala som, čo tam opäť a znova robíme. 

    Ďalší beh som šla s Adri jumping. Parkúr sa mi opäť páčil, bol skutočne pekný, behavý. S Adri som sa naťahovala o hračku a už bolo zjavne vidno, že má väčšiu chuť. Hneď som si povedala, že sa pokúsim zo seba aj z nej dostať maximum. Pri pomyslení na slalom som si povedala len jedno, opravím ho 2, 3 x a ak nie, tak bežím ďalej. Vyštartovali sme skutočne pekne, Adri bežala celkom rýchlo a potom prišiel slalom (sama neviem aký majú moje baby s touto prekážkou problém). Nábeh luxusný a pri 10 tyčke vybehnutie, neviem prečo, nechápem. Skúsila som opraviť, neviem koľkokrát a potom som to vzdala. Dobehli sme, spravila som aj francúza a skutočne som sa tešila. Slalom mi samozrejme v hlave driemal, ale vedela som, že s tým nespravím nič. 

    Potom prišla na rad Nelly a jumping. Bežala som, čo to šlo a že som si musela pohnúť, lebo Nelly sa rozhodla, že pobeží a to nie štýlom Nelly, ale štýlom nejakého iného psa, ktorého som doteraz nemala česť poznať. Poviem vám, táto Nelly bola maximálne šupová a nadštandartná. Odbehla to rýchlo, krásne, čísto, bola som totálne mimo, totálne. A, čo bola ešte väčšia sila, keď som zistila, že si za tento beh vyniesla krásne 1. miesto. Moje dievča šikovné. 

    Kým všetci dobehali mali sme čas sa ísť zohriať do reštiky, dať si čo to pod zub, dobrý čajík a ešte nás čakal posledný beh - open. Aj tento parkúr sa mi veľmi páčil. Adri už zasa štrajkovala a keď sa rozhodla pred slalom vyčúrať, tak mi hneď došlo, čo mi tým dievča chce povedať. Vzala som ju na ruky a odišla z parkúru, tu už nebolo, čo riešiť. Sústredila som sa už len na Nelly, Nelly bežala opäť krásne, v slalome trochu zblbla, aj keď asi aj ja som ju tam riadne zmiatla, ale bol to beh opäť maximálne krásny. S týmto behom sme skončili na 14. mieste. 

    Parkúry sa mi skutočne páčili, z Nelly som bola maximálne spokojná, z Adri až tak veľmi nie, ale ja to s tou babou nevzdám.