Výstavný víkend v Košiciach

    Do Košíc sme sa vybrali s Adri vlakom, čo som oľútovala ešte na stanici v TN, keďže zasa chytila jeden z tých svojich ukecaným alebo aj upišťaných dní. Už v Teplej som mala chuť vystúpiť a nikam neísť, čo sa to nedalo vydržať. V kupe však mali zmysel pre humor a ja docela veľkú zásobu pamlskov, ktorú sme riadne po ceste do cieľa preriedili. 

    Cesta to bola ozaj nekonečná. V kupé nebolo kúsok miesta, kde by som rozložila box, lebo nám predali miestenku do vozňa, o ktorom by si skutočne človek myslel, že tam sa miestenky nepredávajú, nedalo sa tam otvoriť okno atď. Proste slovenské železnice sú tie naj! Už som len čakala keby odo mňa prídu pýtať lístok za psa, keďže som mala v pláne ju mať celú cestu v boxe, čo nebolo možné pre nedostatok miesta. Keď sme konečne dorazili do KE, tak už bola riadna tam, ešte nás čakala cesta na byt a šup ho do postele.

    Ráno nás čakal otrasný deň plný dažďa a veľkej zimy. Na výstavu do Idy ma mala viesť babena z DF, ktorá však bývala nejaký kúsok odtiaľ, kde som ja bola ubytovaná. KE vôbec nepoznám, takže som šla len podľa toho, čo som si pozisťovala. Vonku neskutočne pršala, pre Adri som nemala náhub, pre seba nič poriadne na oblečenie, bola to proste zábava. Koľko som vládala som ju niesla, nech nenastupujeme do busu a elektirčky ako dve prasatá. Keď sme vystúpili na mieste určenia nemala som ani šajn, kde sa penzión, kde sme sa mali stretnúť nachádza. Okoloidúci pán to vedel presne a teda nás tam navigoval, bolo to skutočne kúsok. Babeny boli neskutočne zlaté, priviezli nás na výstavu, nechali nás v aute, aby sme vonku nemokli a ešte sme si aj dobre pokecali a nasmiali sa. :-)

    Potom mi zazvonil telefón, že by bolo vhodné sa dostaviť ku kruhu, lebo pomaly, ale isto sa blíži naše plemeno. Vonku stále pršalo, na výstavisko bolo všade blato, voda a tá zima. Našli sme náš kruh a známych od Parsonov, ku ktorým sme sa schovali do stanu. Všetci sme boli patrične špinaví a pripravení na najhoršie. Do kruhu som Adri odniesla, nechcela chodiť, ani si vystavovať. Však sa jej ani nedivím, komu by sa aj chcelo, že? Potrebovali sme posledný CAC z MVP na priznanie Slovenského šampióna. Ten sa nám aj podari získať, takže som bola šťastná. Rozhodca nás vyzval o titul CACIB, to už mala Adri všetko na saláme a rozhodla sa tam vyčúrať. Potom sme nastúpili o BOBa, ktorého nám rozhodca opäť zadal. Nechcela som tomu veriť a hneď ako sme dostali do ruky posudky, tak som si to musela pozrieť a bola to pravda. Po prečítaní posudku, som však neverila tomu ako nám toho toľko mohol udeliť. :D

    Rozhodli sme sa do záverečných súťaží nenastúpiť, lebo sme si dobre pamätali aké hlúposti minulý rok za BOBa dávali. Nakoniec to však časovo vyšlo tak, že sme tam zostali, čo som aj bola rada, keď som zistila, že sa dávajú poháre. 

Adri teda dokončila SLOVENSKÉHO ŠAMPIÓNA a získala: V1, CAC, CACIB a BOB. 

    Na druhý deň sme sa vybrali na Aničku v Košiciach, kde sa konala Špeciálna výstava teriérov. Počasie už bolo celkom v pohode, vonku hlavne nepršalo. Opäť sme sa schovali k našim parsoním kamarátom pod stan, Adri som hneď uložila do boxu, nech oddychuje. Bola som poobzerať počty psov a obhliadnuť konkurentky, ktoré mala Adri dve. Po nastúpení do kruhu ma rozhodca potešil, keď po minútke povedal, že by poradie mohlo ostať aj nezmené a teda by to znamenalo, že Adri by bola prvá. :-) Dostala pomerne pekný posudok a rozhodca sa mi skutočne pozdával, páčilo sa mi ako komunikoval so mnou a zároveň s publikom za kruhom. Adri si teda odniesla z tejto výstavy: V1, CAC, CC a VŠV. 

    Mohli sme sa spokojne a šťastné vybrať domov. To by sme však neboli my, aby sme nešli na ICčko, kvôli skoršiemu príchodu domov a to sa tesne za Ružomberkom pokazilo a nasledovalo 90 minútové meškanie. Domov sme namiesto po 4 hodinách, prišli po 5 a pól hodine.