Marcové Motešice

    Druhé oficiálne preteky sú za nam. Víkend to bol veľmi dlhý a náročný, keďže sme obe ostali z toho maródmi. Ja so zápalom hrdla a priedušiek, Nellči s asi 1 cm tŕňom medzi pazúrikmi na packe (ten tam však mohol byť oveľa dlhšie). Nelly sa ani na chvíľu netvárila, že by ju niečo takéto trápilo. Hneď v pondelok musela ísť pod narkózu a medzi pazúrmi sa to muselo rozrezať. Moja bola podľa kamarátky Evky veľmi statočné dievča, večer jej z toho mierne preplo a pobehovala hore-dole, asi ju to bolelo. :/

    Preteky v hale boli o to náročnejšie, že tam jednak bola pomerne dosť veľká zima a neskutočne prašno. Moje priedušky to absolútne nezvládali a Nelly som teda radšej box prikrila dekou, aby sa jej tam dostalo, čo najmenej prachu. Vonku zasa naopak bolo krásne teplúčko, tie teplotné prechody mi rozhodne nerobia a nerobili dobre. Počas prestávky sme sa teda hlavne v nedeľu vybrali von a tam sme vegetili a odpočívali. Nelly sa celý víkend správala skutočne vzorne, ako keby mi toho psíka ktosi vymenil. Bola skutočne veľmi zlatá, tešila sa, s radosťou behala, snažila sa. Je mi jasné, že stále máme na čom pracovať, ale to, čo som ju doteraz nenaučila nemôžem od nej očakávať (zóny). Až na tomto preteku som si uvedomila, že zbiehanie na ruku je skutočne blbosť a vlastne ani nefunguje. :D Máme ďalší cieľ na čom pracovať, no uvidíme ako nám to pôjde.

    Sobota sa niesla v znamení prvého disku z rannej pomerne ťažkej skúšky, z ktorej sme teda boli všetci riadne rozladení. Po skúške nasledoval jumping, kde Nellča zle nabehla do slalomu, ale inak to bol beh pomerne pekný. Posledný sa bežal open, tu sme sa taktiež diskli, keďže som ostala stáť a čakať Nelly pred tunelom, tá mi vbehla za chrbtom do opačnej diery, potom zaňuchanie pred slalomom, vynechanie tyčky.

    Nedeľa sa začala opäť skúškou, odskočená zóna, následne na to krásny beh, rýchly, pekný slalom a potom moja blbosť, kedy opäť Nelly vbehla do inej diery tunelu (hneď v tej chvíli som si uvedomila, že musím byť ozaj vadná), pekne sme si dobehli a nemohla som uveriť tomu, že som jej to ozaj takto pokazila. Nasledoval jumping, smola sa na nás teda lepila. Pekný nábeh do slalomu a vynechanie poslednej tyčky, čo som si však uvedomila neskoro (to bolo ako v spomalenom filme), môj signál Nelly pochopila ako prekonanie ďalšej prekážky, takže DIS. O opene sa ani netreba nejako rozpisovať, Nelly lapila druhý dych a chovala sa ako neriadená strela. 

    Mám z nej však výborný pocit, bola som skutočne happy, že tak pekne behala a hlavne nemala až teda na posledný open tendenciu odbiehať alebo zbytočne šaškovať.